Vedomosti za zvukom

Prečo 440? A prečo nie?

Aby orchester znel zladene, všetci sa dohodnú na jednom opornom tóne: ladiacom tóne. Dnes je to 440 hertzov. Nie je to prírodná konštanta, ale dohoda: prijatá v roku 1939 na medzinárodnom stretnutí v Londýne, v roku 1955 schválená ISO ako odporúčanie a v roku 1975 ustálená ako norma ISO 16.

432 Hz je ladiaci tón, na ktorý je Radio 432 nastavené vopred. Leží asi 32 centov pod ladiacim tónom 440 Hz — sotva tretina poltónu. Všetky tóny klesajú rovnako; hudba ostáva tá istá, len o niečo nižšia.

Zmerať sa dá práve toto: výška tónu, odstup v centoch, pomer 54/55. Všetko nad to — teplejšie, oblejšie, príjemnejšie — je pripisovanie a sluchový dojem. Radio 432 nič z toho netvrdí, ale dáva porovnať si to sám: prepni, počúvaj, rozhodni.

Hranice merania

Nie každá hudba sa dá zmerať rovnako dobre

Meria sa zvuk, ktorý sa dostane k tebe — je to meranie, nie neomylnosť.

V klasike sa často prekrýva mnoho nástrojov a k tomu prichádza dozvuk sály — jednotlivé výšky sa preto rozmazávajú viac než pri jednom hlase alebo jednom nástroji. V techne a príbuznej elektronickej hudbe leží veľa vecí zámerne veľmi nízko (basy) alebo veľmi vysoko (hi-hat, šum), a preto padá mimo oblasť, v ktorej sa výška dá jasne určiť.

Niektoré nahrávky historicky tiež nevznikli presne na 440 Hz alebo sa ich výška mierne posunula kvôli rýchlosti pásky a neskoršej digitalizácii — pri The Beatles je to známy prípad. Radio 432 potom čestne meria to, čo v nahrávke naozaj je, aj keď to nie je očakávaná hodnota.

Jediný hlas alebo jediný nástroj: ručička stojí pokojne — výška tónu sa dá dobre určiť.

Veľa nástrojov cez seba alebo veľmi nízke/vysoké zvuky: ručička sa vychyľuje — výška tónu sa dá určiť len neisto.

Podrobnejšie